Výtvarne zachytená nahota sprevádza našu históriu už vyše 30. tisíc rokov, od zobrazenia malej sošky Venuše, bohyne plodnosti. Najväčší rozkvet zažíva v starovekom Grécku, kde umelci zobrazovali dokonalé telo ako ideál krásy. S príchodom kresťanstva sa jej výtvarné spodobenie obmedzilo na stvárnenia Adama a Evy. Od renesancie sa však nahé figúry v umení opäť rozšírili okrem iného vďaka početným alegoricko-mytologickým konceptom. Zároveň v tom čase záujem o anatómiu u majstrov ako Leonardo, či Michelangelo prispel ku vzniku veľkolepých diel. Renesancii dominoval skôr mužský model, no s nástupom baroka opätovne vidno záujem o zaznamenanie tela ženského ale i detského. Nahota bola odkazom na božský pôvod, zachytávala dobovo premenlivý estetický ideál fyzickej krásy ale i iných hodnôt človeka. V súčasnom umení zobrazenia nahoty čoraz častejšie zámerne stierajú jemnú líniu medzi umením a pornografiou. U niektorých autorov prevláda hľadanie estetickej, fotogenickej pózy, u iných je zámer presne opačný, ignorovaním akejkoľvek idealizácie ženy odhaľujú jej zraniteľnosť, živočíšnosť, či pomynuteľnosť.
Rozmanitosť prístupu, pohľadu a zobrazenia témy aktu si môžete pozrieť na tejto stránke, ktorou by sme vám radi predstavili prácu slovenských autorov. Výtvarníkov súčasných, ale aj minulých. Štúdie, kresby a maľby možno menej známe od najvýznamnejších osobností formujúcich slovenské umenie.
Ak si výtvarník a zaujíma ťa figúra, pridaj sa k nám na večernú kresbu.